Ťažba ropy sa podieľa približne 90 % na príjmoch Bagdadu. Irak je druhým
najväčším producentom takzvaného čierneho zlata v rámci Organizácie
krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Arabská krajina vyviezla v roku 2022 viac ako 1,2 miliardy barelov (1
barel = 159 litrov) ropy, čo je v priemere 3,3 milióna barelov denne,
uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Celkové tržby z vývozu ropy za rok
2022 dosiahli viac ako 115 miliárd USD.
Tieto tržby podporil prudký nárast cien komodity po ruskej invázii na
Ukrajinu vo februári 2022 a následnej neochote producentov z OPEC zvýšiť
ťažbu.
Vlani v októbri sa ropný kartel rozhodol znížiť produkčné kvóty o 2 milióny barelov denne, aby udržal ceny na vyšších úrovniach.
Irak s takmer úplnou závislosťou od príjmov z ropy na financovanie
štátnych výdavkov bol na začiatku pandémie zasiahnutý kolapsom cien
čierneho zlata. Jeho príjmy podľa oficiálnych štatistík klesli v roku
2020 na 42 miliárd USD zo 78,5 miliardy USD v roku 2019, no už v roku
2021 vzrástli na 75,6 miliardy USD.
Po desaťročiach konfliktu čelí Irak chronickým ekonomickým problémom,
ktoré si vyžadujú značné investície do projektov infraštruktúry. Príjmy z
ropy a ceny za barel komodity sú tak kľúčovými údajmi na prípravu
rozpočtov Bagdadu.
Napriek svojmu ropnému bohatstvu čelí Irak s približne 42 miliónmi
obyvateľov energetickej kríze, ktorá je sprevádzaná pravidelnými
výpadkami elektriny.
Susedný Irán poskytuje krajine jednu tretinu plynu a elektriny, ale
dodávky sú často prerušované, čo ešte zhoršuje každodenné problémy.
Svetová banka minulý mesiac varovala, že Irak, zmietaný vplyvom
klimatických zmien od sucha a nedostatku vody až po stúpajúce teploty,
musí diverzifikovať svoju ekonomiku a investovať 233 miliárd USD do roku
2040 do "zeleného rastu".
(1 EUR = 1,0683 USD)